Pracovní potápění

Legislativní problémy a jejich dopad na činnost služebních potápěčů HaZZ MV SR.

Rozmach rekreačného a športového potápania nastal po 2. svetovej vojne, keď vynálezca aqalungu, francúz J. Y. Cousteau, prostredníctvom filmovej kamery, ukázal širokej verejnosti krásu sveta pod vodou. Týmto okamihom zároveň podnietil, aj v našich podmienkach, rozvoj prístrojového potápania v rámci športu a relaxácie. V terminológii súčasného sveta by sme mohli hovoriť o vzniku nového adrenalínového športu. Lenže tento šport si vyžaduje nemalé finančné náklady na svoje prevádzkovanie. Toto bol asi hlavný dôvod, prečo sa začali rekreační potápači objavovať tam, kde im hrozí, z dôvodu neadekvátneho výcviku, riziko úrazu, častokrát spojené so smrťou. Touto oblasťou je pracovné profesionálne potápanie, niekedy nazývané aj priemyselné potápanie.

Absencia legislatívnej normy pre potreby profesionálneho pracovného potápania v podmienkach SR sa po prvá krát objavila pri aplikácii Zákona č. 445/1991 Zb. (živnostenský zákon), kde táto špecifická činnosť sa dostala do kategórie voľných živností.
Jedinou právnou normou, čiastočne sa zaoberajúcou touto činnosťou je Vyhláška č.374/1990 Zb. SÚBP a SBÚ o bezpečnosti práce a technických zariadení pri stavebných prácach [1] – kde sa, v § 101 Potápačské práce, hovorí o priestore na odpočinok, inštalácii dekompresnej komory a preskúšaní potápačských prístrojov a ich príslušenstva pred a po každom použití a pracovnom postupe pri prácach pod vodou za použitia žeriava.
Pádom federácie sa pozabudlo na „Pravidlá o bezpečnosti práce potápačov“ vydané v roku 1965 vtedajším Ministerstvom zemědělstí, lesního a vodního hospodářství. [2] Tieto pravidlá riešili otázku výcviku, evidencie potápačov a potápačské práce, ale aj správanie sa potápačov pri práci. Pre zriaďovanie potápačských staníc bola ustanovená federálna komisia. Zánikom komisie, prestal platiť aj tento právny normatív, ktorý nik nepotreboval aktualizovať. V konečnom dôsledku sa jednalo len o problematiku niekoľkých jednotlivcov, ktorí boli pracovnoprávne zastrešení pod organizáciami, majúcimi na túto činnosť oprávnenie, vyplývajúce z charakteru ich činnosti. Navyše tieto organizácie boli viazané aj Zákonom č. 330/1996 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov (úplne znenie zákona č. 367/2001 Z.z.). [3]
Pozabudlo sa však na to, že v podmienkach SR pôsobí niekoľko stoviek rekreačných a športových potápačov, pre ktorých zárobok z takéhoto druhu činnosti mohol významne prekryť náklady spojené s finančne náročným koníčkom. Navyše, keď k získaniu oprávnenia stačil obyčajný preukaz potápača s razítkom CMAS, PADI, alebo iného výcvikového systému.

Nárast rizika mimoriadnych udalostí pri tejto činnosti sa prejavil vtedy, keď uvedená absencia bola operatívne nahradená, v záujme niektorých skupín, aplikáciou bezpečnostných pravidiel vytvorených pre rekreačné potápanie. Vznikol dokonca paradox, kedy výcvikové systémy, odborne zastrešujúce rekreačné potápanie ( CMAS, PADI, .....), začali nekriticky presadzovať svoj systém výcviku a výkonnostných tried do profesionálneho pracovného potápania. Pri podrobnej analýze tohto stavu, cieľom uvedenej činnosti bol voľný vstup na pracovný trh a nižšia ekonomická náročnosť, prejavujúca sa v nižších cenách za odvedenú prácu, oproti profesionálnym skupinám, ktoré sú špeciálne vytvorené, kompletne vystrojené a vycvičené pre túto činnosť. Napomohlo k tomu práve legislatívne vákuum a aj benevolencia pri kontrolnej činnosti zo štátneho orgánu kontroly bezpečnosti práce. Snaha o vedľajší finančný zárobok, viedla ku stavu, kedy aj v organizáciách, ktoré sú zriaďovateľmi profesionálnych pracovných potápačských skupín, dostali prednosť pri práci skupiny, zastrešujúce svoju činnosť pod hlavičkou živnosti. Tento stav bol len krôčikom ku vzniku mimoriadnych udalostí s tragickým koncom. Jeden z prípadov, ktorý ešte neskončil tragicky, bola objednávka prác na priehradnom telese. Napriek vyslaniu profesionálnej skupiny nadriadenou zložkou organizácie, práca bola na základe tzv. výberového konania pridelená miestnej rekreačnej potápačskej skupine, legalizujúcej svoju pracovnú činnosť živnostenským oprávnením. Tragédii zabránilo až kritické zhodnotenie svojich možností samotným vedúcim uvedenej skupiny. Nakoniec práca bola pridelená pracovnej skupine, ktorá je v danej organizácii vytvorená na tento typ činností.
Druhý prípad sa stal na inom vodnom diele, v inej organizácii, kde došlo k utopeniu potápača s kvalifikáciami CMAS a živnostenským oprávnením, vykonávajúceho pracovnú činnosť v stiesnených priestoroch, v hĺbke troch metrov.
Vyšetrovanie tejto mimoriadnej udalosti, ako aj odozva profesionálnych pracovných potápačských skupín (staníc), zriadených pri Povodí Dunaja a Vodných elektrární v Trenčíne, viedlo v roku 2002 k snahe Národného inšpektorátu práce SR spracovať doplnok Vyhlášky č. 59/82 Zb., ktorou sa určujú základné požiadavky na zaistenie bezpečnosti práce a technických zariadení o paragraf zaoberajúci sa problematikou pracovného potápania.

1. Podmienky pre potápanie v rámci HaZZ MV SR

V tejto dobe sa začali množiť aj pripomienky k systému potápania v rámci HaZZ. Vytvorenie skupín služobných potápačov na niekdajších OS Zboru PO narazilo na problém spracovania metodiky ich odbornej prípravy a praktického výcviku. Tento problém sa riešil v spolupráci s vojenskými potápačmi zo armádnych ženijných útvarov (napr. niekdajší VÚ 1743 B. Bystrica – Kráľová) [4], alebo sa využívali skúsenosti pri výcviku služobných potápačov Polície MV SR. Vzhľadom k veľkému záujmu medzi hasičmi o tento druh špeciálnej činnosti, vznikol problém, čo musí spĺňať príslušník HaZZ, aby mohol túto činnosť vykonávať. Prvotná požiadavka sa dala na absolvovanie kurzu v škole pre športových potápačov. Na základe toho došlo k určitej disproporcii v charakterizovaní činnosti profesionálneho potápača, ktorým je člen skupiny služobných potápačov po zaradení do skupiny. Táto disproporcia sa premietla, vzhľadom k absencii základnej zákonnej normy, aj do tvorby interných rezortných predpisov. Prioritu, vzhľadom k systému výcviku, ale aj aktívnej rekreačnej činnosti si zabezpečil CMAS, ktorý je zastrešený aj pod Zväzom potápačov Slovenska. Vzhľadom k nepochopeniu základnej činnosti služobných potápačov a odlišnosti ich výcviku, začal v rekreačnej a športovej potápačskej verejnosti boj proti hegemónii systému CMAS v rámci HaZZ.
Základným rezortným predpisom od roku 1998, ktorým sa riadila potápačská činnosť v Zbore PO, bolo 47. nariadenie MV SR. Vzhľadom k potrebe novelizácie, spojeného s nárastom počtu potápačských skupín a aktívnych potápačov v rámci HaZZ, vznikla prirodzená potreba spracovania nového nariadenia.

2. Bezpečnosť práce pri pracovnom potápaní

Toto boli základné dôvody, prečo sa na akademickej pôde v roku 2003 nastolila otázka Bezpečnosti práce pri pracovnom potápaní. Katedra požiarnej ochrany DF Technickej univerzity zorganizovala dve odborné zamestnania, 56. mája a , cieľom ktorých bolo definovať základné pojmy v pracovnom potápaní a vytvoriť podmienky pre tvorbu právnej normy zameranej na bezpečnosť potápania. Na druhom odbornom fóre bol prezentovaný aj obsah neskôr schváleného 56. nariadenia MVSR z 28. novembra 2003, ktorým sa upravujú podmienky pre vykonávanie potápačskej činnosti v Hasičskom a záchrannom zbore [5]. K tomuto obsahu zaznelo od aktívnych členov potápačských skupín HaZZ niekoľko kritických pripomienok.

Tieto pripomienky však už do nariadenia neboli zapracované. Z toho dôvodu nie je jasná odpoveď na otázku, kde sa vlastne zaraďujú služobní potápači HaZZ? Preukaz CMAS ich zaraďuje medzi rekreačných potápačov a preukaz pracovného potápača medzi služobných, profesionálnych potápačov. Z právneho hľadiska je možný aj tento spôsob, ale preukaz pracovného potápača by nesmel mať za sebou komisiu s kvalifikáciami CMAS a posudzovanie výkonnostných tried v pracovnom potápaní by nemalo zodpovedať kvalifikácii rekreačného systému, v tomto prípade CMAS.
Z kritickej diskusie, najmä na druhom zamestnaní, ktoré sa uskutočnilo 20. novembra 2003, vyplynulo:

· na Slovensku nie je doteraz legislatívne vyriešená problematika zriaďovateľa potápačských staníc a bezpečnosti práce súvisiacej s touto problematikou,
· z toho dôvodu v zákone č. 445/1991 je uvedená činnosť zahrnutá do volných živností, ktorú môžu vykonávať aj majitelia rekreačných a športových preukazov rôznych výcvikových systémov. Táto skutočnosť je v rozpore s medzinárodnými pravidlami pre vykonávanie služobného potápania,
· nie je zriadený a publikovaný oproti iným krajinám Európy, záchranný systém pri potápačských nehodách v podmienkach SR, v ktorom musia byť okrem pretlakových komôr (mobilných a stacionárnych) zverejnené kontakty na obslužný odborný personál a odborných lekárov zaoberajúcich sa problematikou hyperbalickej medicíny a potápania, s dôrazom na pracovné potápanie,
· v rámci Slovenska z dôvodu neujasnenej legislatívy dochádza k mylnému zamieňaniu kvalifikácie pracovného profesionálneho potápača s rekreačnou a športovou kvalifikáciou, čo neraz vedie k mimoriadnym udalostiam pri práci pod vodou.

Vzhľadom k problému pochopenia rozdielu medzi jednotlivými druhmi potápania, ktoré rezonovalo aj na druhom odbornom fóre, najmä zo strany niektorých rekreačných potápačských centier ZPS, prof. MUDr. František Novomeský, PhD. odborný garant obidvoch zamestnaní na TU vo Zvolene, názorne poukázal na základné rozdiely medzi jednotlivými druhmi potápania.

Na základe stretnutí na Technickej univerzite vo Zvolene, a záujmu tvorcu legislatívy z Národného inšpektorátu práce Ing. Milana Koreňa, vznikla neformálna skupina odborníkov – potápačov, ktorí sa zaoberajú problematikou pracovného potápania. Cieľom skupiny bolo doplniť legislatívu bezpečnosti práce pracovného potápania. Na základe tohto pracovného stretnutia, Ing. Koreň sformuloval 28 základných bodov, pripravených do novelizácie vyhlášky č. 59/1982 Zb.

3. Návrh doplňku k zapracovaniu do vyhlášky č. 59/1982 Zb.

§ Pracovné potápanie


1. Pracovné potápanie môže vykonávať fyzická osoba, ktorá:
- dovŕši vek 18 rokov,
- je zdravotne spôsobilá,
- je držiteľom preukazu pracovného potápača.
2. Preukaz pracovného potápača môže vydať alebo odobrať len právnická alebo fyzická osoba oprávnená na vykonávanie výchovy a vzdelávania v oblasti pracovného potápania, vydaného Národným inšpektorátom práce.
3. Školenie uchádzačov o pracovné potápanie môže vykonávať fyzická osoba, ktorá je držiteľom preukazu inštruktora alebo lektora inštruktora pre pracovné potápanie.
4. Potápačská pracovná skupina pozostáva zo štyroch potápačov, ktorí zabezpečujú činnosť : vedúceho potápača
vodiča (navádzača)
istiaceho potápača
potápača

Povinnosti pre každú činnosť obsahuje príloha č. 1.
5. Používaná potápačská technika musí byť udržiavaná v bezpečnom a prevádzkyschopnom stave. Kontrolu vykoná potápač pred každým zostupom pod vodu.
6. Istiace lano o priemere minimálne 5 mm musí preniesť zaťaženie 3 kN. Koniec tohoto lana musí byť vždy spoľahlivo ukotvený.
7. Potápač pri zostupe, výstupe a práci pod vodou musí byť stále zabezpečený istiacim lanom. Komunikácia medzi potápačmi a istiacim potápačom musí byť zabezpečená obojstranným potápačským telefónom.
8. Pri použití plavidiel, alebo plávajúcich plošín musí byť na pracovisku pripravený záchranný čln. Tieto plavidlá počas vykonávania prác pod vodou nesmú sa pohybovať pomocou motorového pohonu.
9. Miesto vykonávania potápačských prác musí byť na hladine označené bójami. Lodná doprava musí byť vylúčená okrem plavidiel, ktoré sa zúčastňujú na potápačských prácach.
10. V priestore, v ktorom sa vykonávajú potápačské práce je zakázané vykonávať práce, ktoré nesúvisia s prácami pod vodou.
11. Opakované zostupy zostupy potápača do hĺbky väčšej ako 9,0 m sú zakázané, okrem prípadu, keď sa jedná o záchranu života. Pri prácach pod vodou musí potápač používať celotvárovú potápačskú masku (potápačskú prilbu) a suchý potápačský oblek.
12. Potápačské práce v zimnom období môžu byť vykonávané do – 5° C teploty vzduchu. Táto požiadavka neplatí pri záchranných akciách a havárijných stavoch.
13. Potápačské práce pod ľadom môžu byť vykonávané z otvoru v pevnom ľade, ak okraje otvoru sú zabezpečené proti prelomeniu a jedna strana otvoru má dĺžku min. 2,0 m.
14. Vykonávať potápačské práce v plávajúcich ľadových kryhách je zakázané.






§ Práce pod vodou


15. Pred začatím prác pod vodou s použitím žeriavu, alebo iného zdvíhacieho zariadenia, vedúci potápač oboznámi pracovnú skupinu s postupom prác a dorozumievacími znameniami.
16. Potápač môže začať zostup, ak zavesené bremeno, alebo prázdny hák je spustený na určené miesto pod vodou.
17. Manipulovať s bremenom môže žeriavnik až po znamení vodiča, ku ktorému dá súhlas potápač z bezpečného miesta pod vodou.
18. Potápač sa nesmie pohybovať pod zaveseným bremenom, ktoré je ponorené vo vode, alebo nad hladinou vody.
19. Hĺbku ponoru a čas jeho trvania dohodne vedúci potápač pred každým zostupom vzhľadom na okolnosti a druh práce.
20. Zváracie práce pod vodou môže vykonávať potápač, ktorý je držiteľom platného preukazu zvárača.
21. Zváranie pod vodou môže byť vykonávané len jednosmerným prúdom a zariadením na jeho okamžité prerušenie v prípade nebezpečenstva. Potápač, ktorý zváracie práce vykonáva, nesmie mať žiadnu časť tela nepokrytú, aby nemohlo dôjsť k priamemu styku s vodou.
22. Výmenu elektród do držiakov môže potápač vykonať pod vodou len po prerušení dodávky elektrického prúdu. Obnovenie dodávky elektrického prúdu môže nastať na základe súhlasu potápača.
23. Na zváracie práce pomocou ultratermických tyčí, musí potápač absolvovať príslušné školenie.
24. Práce pod vodou s pneumatickým náradím môže potápač vykonávať s vodotesnými ochrannými rukavicami, max. 2 hod. počas jedného dňa s prerušením aspoň jednou prestávkou na čas 1 hod. nad vodnou hladinou.
25. Manipulačné práce s trhavinami pod vodou môže vykonávať potápač len po absolvovaní príslušného školenia a v súlade s projektom trhacích prác. Odstrel môže vykonávať strelmajster nad hladinou vody na základe súhlasu potápača.
26. Na pracovisku, kde sa vykonávajú potápačské práce musí byť aj :
a) lekárnička,
b) oživovací kyslíkový dýchací prístroj s automatikou,
c) osoba poučená o poskytovaní prvej pomoci kyslíkom,
d) pohotovostné vozidlo,
e) uzatvorený priestor v zime vykurovaný,
f) rezervný potápačský kyslíkový prístroj s automatikou,
g) záchranný prostriedok pre použitie na hladine vody (vesta, koleso).
27. Pri zostupoch hlbších ako 12,0 m na pracovisku musí byť:
a) dekompresná komora s plným vybavením,
b) obsluha dekompresnej komory vyškolená na poskytnutie pomoci rekompresiou.
28. Zostup potápača, ktorý vyžaduje dekompresné zastávky a práce pod vodou v uzatvorenom priestore, musia byť zabezpečené dodávkou vzduchu z hladiny, alebo iným záložným zdrojom vzduchu umiestneným v hĺbke zastávky.

Záver
Potápanie v rámci HaZZ je špecifické. Napriek tomu, že v služobnej prísahe hasiča HaZZ sa hovorí: „Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil životy a zdravie občanov a majetok pred požiarmi, haváriami, živelnými pohromami a inými mimoriadnymi udalosťami, a to i s nasadením vlastného života“ [6], povinnosťou zamestnávateľa je zabezpečiť najvyšší možný stupeň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. [3] Preto bude nevyhnutné, aby na základe podkladov z navrhovanej novely vyhlášky č. 59/1982 Zb.z.. došlo k prehodnoteniu obsahu 56. nariadenia MV SR a do jeho novelizácie sa zapracovali objektívne pripomienky tých, ktorí sa aktívne podielajú na činnosti a výcviku služobných potápačov v rámci HaZZ. Ľahká možnosť získania rôznych rekreačno – športových potápačských kvalifikácií, najmä počas zahraničných dovoleniek, často býva odrazovým mostíkom pre prvé pokusy v pracovnom potápaní. Avšak při vidine rýchleho zárobku sa častokrát zabúda na riziká spojené s bezpečnosťou práce samotných aktérov akcie. Práve pružnosť legislatívy musí byť dôraznou bránou pre povolenie vstupu do týchto nebezpečných vôd.

Ing, Mgr. Ivan Chromek, katedra požiarnej ochrany, DF, Technická univerzita vo Zvolene,
Tel.: 045 5206826
E-mail:chromek@vsld­.tuzvo.sk

Literatúra:
[1] Vyhláška č.374/1990 Zb. SÚBP a SBÚ o bezpečnosti práce a technických zariadení pri stavebných prácach.
[2] Pravidlá o bezpečnosti práce potápačov. MZLaVH ČSR 1965.
[3] Zákonom č. 330/1996 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov (úplne znenie zákona č. 367/2001 Z.z.).
[4] Metodika odbornej prípravy a praktického výcviku skupiny služobných potápačov Zboru Požiarnej ochrany. OS ZPO Banská Bystrica.
[5] 56. nariadenie MVSR z 28. novembra 2003, ktorým sa upravujú podmienky pre vykonávanie potápačskej činnosti v Hasičskom a záchrannom zbore.
[6] Zákon č. 315/2001 Z.z. o Hasičskom a záchrannom zbore .
[7] www.hyperchamber.com/…divebell.htm