Železný hasič vo Zvolene

Skandovanie a sprievod tých, ktorí už mali za sebou nástrahy trate 10. ročníka súťaže O putovný pohár Katedry protipožiarnej ochrany, doviedli do cieľa posledných dvoch pretekárov. Týmito pretekármi boli László Komjáthy a Ivan Chromek, ktorí sa rozhodli absolvovať trať spoločne. Ako záver všetkých úspešných ročníkov v histórii pretekov, s prívlastkom TFA, so symbolickým číslom 10 na prilbách. Obidvaja sú pedagógovia. Prvý z Univerzity národnej obrany M. Zrínyiho z Budapešti a druhý z miestnej Technickej univerzity vo Zvolene. Týmto spôsobom vyzdvihli medzinárodnú úroveň pretekov a poukázali na priateľstvo, bez rozdielov národností, aké sa rodí len na športovom poli.

Ale poďme k samotným pretekom. Z pôvodne zaregistrovaných 71 účastníkov sa na štart, 24. 11. 2011, postavilo 66, z toho 12 v kategórii žien. Ako tradične, súťaž bola určená pre študentov vysokých a stredných škôl, so zameraním študijných odborov na ochranu pred požiarmi a členov DHZ. Okrem domácej TU vo Zvolene, na štart sa tradične postavili súťažiaci z VŠB – TU v Ostrave, UNO M. Zrínyiho z Budapešti, TU v Košiciach, ŽU v Žiline, A PZ v Bratislave, SŠPO MV SR v Žiline + SOŠ stavebná v Žiline a SOŠD vo Zvolene. DHZ reprezentovali súťažiaci z DHZ Sološnica, DHZ Vyšný Slavkov, DHZ Spišské Podhradie, DHZ Bystričany, DHZ Drienov, DHZ Hozelec, DHZ Kráľova Lehota a DHZ Partizánska Ľupča. Napriek veľkej snahe, ktorej výsledkom bol najväčší počet štartujúcich v histórii, organizátori nemohli zaregistrovať všetkých záujemcov, najmä z radov DHZ.

Základnými prvkami dráhy pre rok 2011 boli:

pripojenie a rozťahovanie dvoch „B“ prúdov v dĺžke 40 metrov, prekonanie dvojmetrovej bariéry (kategória muži), zloženie dvoch „B“ hadíc do hadicových boxov, 50 úderov kladivom do hammer – boxu, prechod kladiny s rozvinutím 10 metrového útočného prúdu s pripojením na rozdeľovač, prenos figuríny cez zúžený priestor – 3 m dlhý tunel , vybehnutie do 7. podlažia, vytiahnutie „C“ prúdu telesom schodištia pomocou lana, dobehnutie do cieľa. Záťaž – ADP Saturn S-7 bez ochrannej masky

Po zaregistrovaní a vylosovaní poradia, ako prvý na trať vybehol Dominik Ralbovský z DHZ Sološnica. Napriek svojmu času, výborné 4 minúty, sa na prvom mieste neudržal dlho. Ale do konečného poradia začali hovoriť až tí, ktorí štartovali v druhej polovici štartového pola. S číslom 45 sa do čela dostal trojnásobný víťaz týchto pretekov, Michal Libiček, tohto roku štartujúci za DHZ TU vo Zvolene. Čas 3:30,77 min. bol o 6 sekúnd lepší, ako jeho vlaňajší víťazný čas. Všetci čakali, ako na túto výzvu odpovedia všetci ďalší papieroví favoriti. S číslom 51 sa rozhodol do konečného poradia prehovoriť Michalov veľký kamarát, ale aj súper, Ján Ondruško z TU vo Zvolene. A výsledok 3:30,74 min. bol riadnym prekvapením. Oproti vlaňajšku sa zlepšil o 17 sekúnd. Ale ani tento výsledok nebol konečný. Víťazným časom sa stal čas 3:29,47 min., ktorý dosiahol Ján Šikula, štartujúci s číslom 57, taktiež z TU vo Zvolene. Tento stav nezmenil ani Ján Haderka z VŠB – TU v Ostrave, vlani celkovo tretí, ktorý so štartovným číslom 60 dosiahol čas 3:32,00 min. . Takže Michal Libiček našiel nielen dvoch premožiteľov, ale zároveň, po skončení štúdia na TU vo Zvolene, možno aj dvoch svojich športových nástupcov.

V kategórii žien bola iná situácia. Nešlo o tak tesné rozdiely, akurát si, oproti vlaňajšku, vymenili miesta prvé dve pretekárky. Víťazkou sa stala Katarína Pecháčková z TU vo Zvolene s časom 4:48,00 min, pred druhou Kristýnou Kutilovou z VŠB-TU v Ostrave, ktorá za ňou zaostala o 11 sekúnd. Katarína Pecháčková potvrdila očakávania, nakoľko, začiatkom mesiaca vyhrala, vo svojej kategórii, podobné preteky v Ostrave. Tretie miesto obsadila Farkasinszki Mariann z UNO M.Zrínyiho v Budapešti, s časom rovných 5 minúť.

Lenže, v konečnom dôsledku nešlo o dosiahnuté časy, Každý, kto ukončil preteky, obdržal certifikát o ich absolvovaní. Lebo, pri týchto pretekoch ide v prvom rade o prekonanie samého seba a nie o umiestnenie vo výsledkovej listine. A tento rok absolvovali preteky všetci. O kvalite súťažiacich hovorí skutočnosť, že lepší čas, ako mal vlani víťaz, dosiahlo celkovo 5 pretekárov. Navyše, z tých, čo sa postavili na štart v obidvoch rokoch, všetci dosiahli svoje osobné rekordy.

Milým prekvapením, v závere odovzdávania cien, bola torta s horiacou sviečkou od súťažiacich z UNO M.Zrínyiho v Budapešti. Ako poďakovanie organizátorom za všetkých desať ročníkov. Ale ani jeden ročník by nemohol byť bez partnerov, ktorí sa postarali úspešný priebeh samotných pretekov. Tohto roku to boli Transpetrol, a.s. Bratislava, Belfor Slovakia, spol. s.r.o. Bratislava, Slovenská asociácia univerzitného športu, OR HaZZ v Banskej Bystrici a ÚzV DPO SR Detviansko-Zvolenský.

Skončil 10.ročník a všetci sa rozchádzali so želaním, stretnúť sa o rok opäť. A to v tradičný, posledný novembrový štvrtok, 29., v roku 2012.

Ivan Chromek – riaditeľ pretekov