Lesníci, vojaci a hasiči pod Ďumbierom

Masív Nízkych Tatier je po Vysokých Tatrách najvýznamnejším geografickým a relatívne vysoko ekologickým stabilným celkom Slovenska. Nízke Tatry predstavujú mohutnú horskú klenbu, ktorá sa tiahne v smere východ-západ v dĺžke takmer 100 km.

Sedlo Čertovica delí pohorie na časť Ďumbiersku na západe a Kráľovo- hoľskú vo východnej časti. Najvyššiu nadmorskú výšku dosahuje na Ďumbieri – 2043 m n.m. a najnižšiu pri Banskej Bystrici – 355 m n.m
V roku 1978 bol Nariadením vlády SSR č.119/78 Zb. zriadený a vyhlásený Národný park Nízke Tatry (NAPANT).
Rozloha tohto najväčšieho chráneného územia na Slovensku bola vymedzená na 205 085 ha vrátane ochranného pásma. Z celkovej rozlohy národného parku tvorilo 123 990 ha ochranné pásmo a 81 095 ha vlastné územie národného parku.
Po prehodnotení stavu územia, najmä vzhľadom na nové majetko – právne vzťahy bol vypracovaný návrh úpravy hraníc národného parku i ochranného pásma. Na základe toho v r.1997 Nariadením vlády SR č.182/97 Z.z. bola podľa nových hraníc stanovená výmera národného parku (A) na 72 842 ha a ochranného pásma (B) na 110 162 ha. (http://www.napant.sk/info/napant.htm)
Ani toto územie nebolo uchránené pred vetrovou kalamitou z 19. novembra 2004. Obidve kalamity z tohto obdobia, Vysokotataranská a Nízkotatranská, znamenali nenahraditeľné ekologické a lesohospodárske straty. Lenže kalamita v Nízkych Tatrách zostala oproti tej druhej mediálne a politicky v pozadí. Na jej likvidáciu nebola zorganizovaná ani jedna finančná zbierka a na obnovu postihnutého územia nebol založený žiadny vládny a ani mimovládny výbor. Prvé vážnejšie mediálne stretnutie verejnosti s kalamitou bolo z dôvodu neprejazdnosti vysokohorského cestného prechodu Čertovica. Druhé, až pri veľkom lesnom požiari na Horehroní v polovici leta 2005, ktorý časovo naväzoval na podobný vo Vysokých Tatrách.
Napriek tomu, z pohľadu odborníka na ťažbu, spracovanie tejto menej „slávnej“ kalamity je oveľa náročnejšie. Vyplýva to zo svahovej nedostupnosti terénu, členitosti terénu a z vysokej nadmorskej výšky porastov postihnutých kalamitou. Z tohto dôvodu v tejto oblasti nie je možné hromadné nasadenie harvesterov, ako to bolo možné v rovinatej oblasti Vysokotatranských osád. Základným systémom spracovania je využitie lanovkových technológií s veľkým percentuálnym zastúpením manuálnej práce, poprípade ťažba pomocou leteckej techniky. Naopak, práve tento druh technológie je citlivejší, oproti harvesterom a vývozným súpravám k prírode, ktoré vzhľadom k výhodným terénnym pomerom, boli použité vo Vysokých Tatrách.
Južné svahy centrálny masívu Ďumbiera až po sedlo Čertovica sú obhospodarované spoločnosťou Lesy mesta Brezno s.r.o. (ďalej LMB). Táto spoločnosť hospodári na ploche 7 527, 67 ha. Vetrová kalamita z 19. novembra poškodila celkovo 275 000 m3 dreva (odhad LMB), z toho 184 538 m3 v sústredenej kalamite.
Medzi najviac postihnuté oblasti v rámci MLB patrí LHC Ďumbier v ktorom bolo poškodených 179 271 m3 v sústredenej kalamite s plochou 607, 17 ha.
K 1. januáru 2006 zostalo nevyťažených v LHC Ďumbier 106 260 m3.
Z dôvodu predpokladaných sťažených podmienok pre hasenie v teréne charakterizovanom vysokou nadmorskou výškou ( nad 1500 m n m) a veľkou členitosťou, ktorým je charakterizované celé územie LHC Ďumbier, bolo na danom území vykonané dňa 27. apríla 2006, z iniciatívy spoločnosti LMB a so súhlasom Správy NAPANT-u, súčinnostné taktické cvičenie OR HaZZ v Brezne, VzS OS SR v spolupráci s TU vo Zvolene. Uvedené cvičenie bolo zorganizované na základe dôkladného zváženia protipožiarnej ochrany a prevencie proti lesným požiarom so zreteľom na fakt, že v uvedenom území leží veľké množstvo drevnej hmoty pochádzajúcej z vetrovej kalamity z 19. novembra 2004, kde v prípade vypuknutia požiaru, s ohľadom na hustotu LCS by bol nutný zásah zo vzduchu. Úlohou cvičenia bolo aj preveriť navrhované opatrenia a postupy z protipožiarneho plánu pre toto územie.
Cvičenie bolo zamerané najmä na:
- preverenie vhodnosti použitia vrtuľníka Mi 17 M k tomuto druhu zásahov, v zmysle dohody Ministerstva obrany SR a Ministerstvo vnútra SR z roku 2001 o koordinácii síl a prostriedkov v pôsobnosti týchto ministerstiev určených na zásah pri mimoriadnych situáciách,
- rekognoskáciu terénu zo vzduchu s upresnením rozsahu nespracovanej kalamity, nácvik pilotáže s podveseným bremenom vo vysokohorskom teréne,
- preverenie a zameranie miest pre pristátie, doplnenie PHM, miest pre dopĺňanie vody z prírodných a umelých vodných zdrojov prostredníctvom palubného GPS,
- koordináciu činnosti a preverenie spojenia medzi riadiacim letovej prevádzky z radov HaZZ a lietajúcim personálom,
- nácvik výsadku a vybudovanie miesta pre rozvinutie obrannej línie pozemnými jednotkami.
Z dôvodu ochrany prírody a zabezpečenia nenarušenia ekologickej stability bolo cvičenie obmedzené na použitie jedného vrtuľníka Mi 17 M, s posádkou pod velením mjr. Ing. Petra Kríža, z Leteckej základe genplk. J. Ambruša v Prešove.
Pre nácvik výsadku bola prizvaná skupina kpt. Ota Hudeca z OR HaZZ v Banskej Bystrici.
Výcvik od skorých ranných hodín prebiehal pod vedením mjr. Ing. Petra Baliaka z veliteľstva VzS OS SR zo Zvolena, pplk. Ing. Petra Kuklicu z velenia 3. LZ v Prešove a riaditeľa OR HaZZ v Brezne mjr. Ing. Ivana Švantnera. K rekognoskácii terénu, určeniu miest na pristátie a koordinácii činnosti medzi posádkou vrtuľníka a kpt. Otom Hudecom boli vykonané dva lety. Počas týchto letov bolo preverené aj správanie sa vrtuľníka s doplnkovou výzbrojou a výstrojom, v zmysle štandardov NATO. Uvedené doplnky totiž výrazne zvyšujú hmotnosť stroja, čo má vplyv aj na zmenu letových vlastností najmä vo vyšších nadmorských výškach.
Z tohto dôvodu spolu s náročnosťou terénu a letovými podmienky nad hrebeňom Nízkych Tatier, napriek snahe pilotov vrtuľníka, nemohol byť vykonaný nácvik pilotáže s podveseným bremenom vo vysokohorskom teréne a nácvik výsadku s vybudovaním miesta pre rozvinutie obrannej línie proti požiaru pozemnými jednotkami.
Z tejto skúsenosti vyplýva, že pomocou vrtuľníkovej techniky VZS OS SR, z dôvodu jej hmotnosti, nie je možná preprava síl a prostriedkov, v tomto priestore, vzdušnou cestou. Uvedená technika sa dá využiť len na hasenie lesného požiaru prostredníctvom hasiaceho vreca VSU 5A, poprípade Bambi vakom.
Základným spôsobom presunu hasičskej techniky zostáva LDS, ktorá je v predmetnej oblasti, z požiarneho hľadiska, vybudovaná v nedostačujúcom rozsahu.
Vzdušné sily OS SR plánujú v roku 2006 zakúpiť pre potreby leteckého hasenia 2 ks Bambi vakov, každý s objemom cca 2000 litrov. Práve skúsenosti z tohto cvičenia vedú k záverom, že v rámci zvýšenia úžitkových vlastností vrtuľníkov Mi 17 M bude nevyhnutné maximálne znížiť hmotnosť strojov.
Prínosom pre túto oblasť bude aj sezónna redislokácia 1 ks vrtuľníka Mi 171 z Odboru leteckej prepravy Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií MV SR na letisko Poprad, ktorá je naplánovaná tak ako v roku 2005 podľa Protipožiarneho projektu pre zabezpečenia územia Vysokých Tatier postihnutých vetrovou kalamitou.
Napriek čiastkovým neúspechom, cvičenie splnilo základné úlohy, ktoré boli na jeho začiatku stanovené. Nevyriešilo však základný rébus, pred ktorý boli postavení všetci majitelia a správcovia lesného pôdneho fondu. Týmto rébusom sa stala legislatíva Slovenskej republiky. Táto vo svojom znení presne nedefinuje nadradenosť alebo súlad znenia jednotlivých zákonov a vyhlášok.
Odborný lesný hospodár musí vo svojej práci v prvom rade plniť znenie zákona o lesoch č. 326/2005 Z.z., ako aj opatrenie MP SR č. 326/2000–700, ktorým sa upravuje vykonávanie preventívnych opatrení na ochranu lesa pred požiarmi. Z protipožiarneho hľadiska je postavený pred znenie zákona č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi a vyhlášku MV SR 121/2002 Z.z. o požiarnej prevencii v znení vyhl. MV SR č. 591/2005 Z.z.. Za nesplnenie opatrení, vyplývajúcich z uvedených právnych noriem môže byť finančne sankcionovaný pokutou vo výške niekoľko stotisíc Sk. Avšak v snahe o plnenie týchto úloh naráža na zákon 523/2002 o ochrane prírody a krajiny. Pri jeho porušení, v snahe predísť sankciám za nesplnenie nariadení určených predchádzajúcimi zákonmi, mu hrozí finančná pokuta zo strany ochrany prírody. Navyše, ochrana prírody, lepšie povedané len niektorí jej členovia, rozhoduje o predmete činnosti na majetku, ktorého nie je ani vlastníkom a ani správcom. Svojimi rozhodnutiami často priamo protirečí rozhodnutiam dvoch štátnych inštitúcií, v zmysle platnej legislatívy, ktoré patria pod ministerstvo pôdohospodárstva a ministerstvo vnútra. Ľudovo povedané na jednom smetisku sa nachádzajú dvaja kohúti. Odborný lesný hospodár, ktorý zodpovedá za všetko čo sa v danom priestore robí a ochrana prírody, častokrát zastúpená jednotlivcom, ktorí sa skrýva za štátnu inštitúciu, napríklad v prípade Vysokých Tatier, ktorá robí formou represívnych opatrení všetko preto, aby lesný hospodár nemohol pracovať. Zostáva tu však nezodpovedaná otázka. Ak prvé dve inštitúcie vyrúbia odbornému lesnému hospodárovi sankciu, preplatí mu ochrana prírody ušlý zisk za nespracovanú kalamitnú hmotu aj uvedené sankcie? Ak nie, potom komu teda ide o ochranu prírody?
Ochrana lesov pred požiarmi je daná zákonom, na základe ktorého sú na likvidáciu lesného požiaru nasadení príslušníci hasičských jednotiek. Nahromadená nespracovaná kalamitná hmota neúmerne zvyšuje požiarne zaťaženie priestoru a zvyšuje riziko požiaru. Ak pri takomto požiari dôjde k smrteľnému úrazu, nepriamo práve rozhodnutie ochrany prírody zapríčinilo túto mimoriadnu situáciu. Navyše rozhodnutie častokrát presadzované prostredníctvom neodborných záujmových organizácii, nepripúšťajúcich žiadnu odbornú diskusiu. Takže ako vlastne ďalej?

Autor príspevku:
Ing. Mgr. Ivan Chromek, PhD.
katedra protipožiarnej ochrany
Drevárska fakulta
Technická univerzita vo Zvolene